Pilotná škola SLeS 1940
Vedenie a personál
V hornej a bočnej časti koláže sú pplk. Július Smutný, rt. Eugen Čech, mjr. Kornel Janček, veliteľ SLeS Imrich Kubiš, šéfpilot Jozef Büchel a šéfmechanik Anton Zelík. Muži v nižších radoch, zväčša s pilotnými kuklami, predstavujú frekventantov a absolventov školy.
Smutný a Janček boli už v roku 1940 skúsenými vojenskými letcami. Čechov pilotný zápisník obsahuje lety od roku 1937; jeho umiestnenie na koláži naznačuje úlohu medzi lietajúcim personálom, presnú funkciu v škole však treba ešte doložiť. Büchel je na koláži označený ako „šéfpilot“ a Zelík ako „šéfmechanik“.
Frekventanti a ďalšie osudy
Silvester Valent začal v roku 1940 elementárny pilotný výcvik v motorovej letke SLeS v Bratislave. Neskôr pokračoval vo vojenskom výcviku v Piešťanoch a Trenčianskych Biskupiciach. V roku 1943 prešiel stíhacím kurzom a začiatkom roka 1944 bol pridelený k stíhacej letke 11. Po vojne slúžil v čsl. letectve. Zahynul 17. augusta 1945 pri havárii La-5FN počas letu z Prahy-Letnian do Piešťan.[1]
Ernest Pokojný, Juraj Mergeščík, Štefan Heber, Jozef Chlebničan a A. Heinzel sa objavujú aj na ďalších materiáloch leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach z rokov 1940 až 1942. Pri mene A. Soldán zostáva otvorený presný pravopis; v iných materiáloch sa objavuje aj podoba Saldán.
Na koláži možno prečítať aj mená K. Farkaš, J. Gala, A. Bartišek, G. Jež, R. Macánek, J. Fülöp, K. Hájek, F. Kvaltín, F. Formánek, T. Glasa, E. Grumich a J. Lečko.
Pramene
Pamätná koláž „Absolventi pilotnej školy slov. let. sboru Bratislava 1940“ a pilotný zápisník Eugena Čecha – podklady autora projektu. Identifikácie podľa popisov na koláži; neisté zaradenie osôb je označené v texte.
[1] Peter Baláž: Silvester Valent, Letka 13.
Na zobrazenom table je zvýšená pravdepodobnosť, že AI pri úprave nepresne alebo nezrozumiteľne prepísala text, ktorý je dosť malý.
Osobne mám radšej takéto pilotné tablá, na ktorých sú zachytení všetci účastníci kurzu. Každý brebt, každá chyba môže byť námetom na karikatúru dotyčného pilota. Karol Farský na table drží zástavku so slovom „cving“.
Kreslenie tabiel sa v našom Aeroklube udržalo dlho, ešte v polovici 80. rokov sme jedno zmastili v plachtárskom hangári. S veľkou obľubou sme v šatni písali aj Kroniku Aeroklubu, väčšinou keď sa nelietalo a boli sme hodne pod vplyvom.
Fantastické, hutné texty, ktoré občas prešli do takých vlnoviek, až napokon pero zamierilo strmo dole k okraju. To keď ruka a myseľ plachtára upadli do náhleho spánku od únavy.
Bohužiaľ, Kronika sa stratila alebo ju niekto stopil a má ju doma. V nej boli klenoty! Zápisy aj ručne kreslené skeče. Čo by som dal za to, aby sa našla!
Karol Farský začal leteckú kariéru v roku 1940 elementárnym pilotným výcvikom v rámci motorovej letky Slovenského leteckého sboru (SLeS) v Bratislave.