Plachtársky terén Horné Orešany

Viacerí plachtári z Čiech a Moravy ma požiadali, aby som pre informáciu napísal niečo o plachtárskom teréne Horné Orešany. V snahe vyhovieť týmto žiadostiam rozhodol som sa napísať kratší článok. Bol by som rád, keby aj súdruhovia z Čiech a Moravy napísali pre Let. noviny zhodnotenie svojich terénov, čo by bolo len v prospech celej obci plachtárskej.

Plachtársky terén Horné Orešany nachádza sa asi 15 km severozápadne od Trnavy. Tvorí ho výbežok Malých Karpát dlhý 2–4 km. Svahové plachtenie je možné na dvoch svahoch tohoto výbežku a to na jednom z nich pri vetre južnom až východnom, na druhom pri vetre severnom až severozápadnom. Hrebeň sa teda tiahne zhruba od juhozápadu k severovýchodu a končí 370 m n. m. vysokým „Holým vrchom“ krásneho homolovitého tvaru s trávnatým porastom, odkiaľ sa v „plachtárskej dobe kamennej“ prevádzaly štarty gumovým lanom na svahové plachtenie (viď fotografiu). Jeho severovýchodná strana je strmšia a náhle prechádza v rovinku širokú 200–250 m a dlhú asi 1.300 m, ktorá prechádza v miernu pahorkatinu prevýšenú asi o 30 m.

Z rovinky možno bezpečne prevádzať všetky zaužívané druhy štartov, včetne aerovlekov. Štarty sú možné jak pri vetroch východných tak i západných smerov. Toto má zvlášť veľký význam pri štarte navijákom. Výška potrebná k „uchyteniu sa“ po štarte navijákom je na severozápadnom svahu 150 m, na juhozápadnom o 100 m viac.

Na juhovýchodnom svahu je plachtenie možné už pri sile vetra 3–4 m/s. Svah je strmý, zalesnený asi 20 ročnými listnatými stromami a v nižších polohách posiaty vinicami, kde sa rodí výborné a povestné orešanské víno (plachtárom pochopiteľne prístupné len po lietaní, pozn. sadzača).

Prevýšenie tohoto svahu, ktorý je bez akýchkoľvek prekážok voči pristávacej ploche, činí 300–350 m. Je dlhý 4 km a plachtenie na ňom je ozajstným pôžitkom.

Svah severozápadný je temer kópiou svahu juhovýchodného, s tým rozdielom, že vyžaduje o niečo silnejší vietor: 6–7 m/s. Jeho veľká výhoda spočíva zasa v tom, že sa nachádza tesne nad pristávacou plochou a nadviazanie po štarte navijákom je celkom isté.

Pri silnejšom severozápadnom vetri je možné plachtiť v dlhej vlne, ktorej výskyt, ako sa zdá, je tu veľmi častý. Dlhá vlna bola zatiaľ pozorovaná na záveternej strane pohoria nachádzajúceho sa asi 3 km pred vlastným terénom Horné Orešany a možno na ňu naviazať už cca 500 m pred svahom menovaného terénu.

Najľahšie naviazanie je z normálneho svahového plachtenia pri prevýšení 700–800 m nad pristávacou plochou, čo je normálne a „každodenné“ prevýšenie.

O tejto veci by nám viac vedeli napísať niektorí členovia PO SNA Bratislava, ktorí r. 1949 pri zájazde v Orešanoch tu v dlhej vlne lietali a niektorí z nich dosiahli hrubej výšky 3.000 m (svah je dlhý vyše 2 km).

Podmienky pre výskyt termiky v okolí sú veľmi dobré. Na jednej strane Malé Karpaty, na druhej nedohľadná nížina trnavská prechádzajúca v podunajskú, kde bohaté vertikálne prúdenie je častým zjavom. V termike o naviazaní zo svahu alebo priamo po navijákovom štarte bolo prevedených už množstvo úspešných letov.

Niektoré špičkové výkony dosiahnuté na teréne:

• najlepší čas vyše 15 hod., Hajdučík,
• najlepšia výška vyše 3.000 m hrubých, Suchál,
• najlepšia trať Horné Orešany – Parkáň, Suchál,
• Horné Orešany – Komárno, Ing. Čaučík,
• a veľké množstvo preletov nad 50 km, letov cez 1.000 m a 5-hodinoviek.

Mnoho dnešných slovenských strieborných céčkarov robilo svoje podmienky v Horných Orešanoch.

Na svahu môže plachtiť veľké množstvo vetroňov pri úplnej bezpečnosti. Doteraz najväčší počet 8 vetroňov súčasne nad svahom bude toho roku iste prekonaný pri nezmenšenej bezpečnosti.

Materskou odbočkou je SNA Trnava. Okrem nej tu lieta tiež SNA Senica, SNA Brezová pod Bradlom a SNA Bratislava sem poriada každoročne 2–3 týždenné zájazdy. Pre zaujímavosť uvádzam, že bratislavskí plachtári tu nalietali za tých niekoľko dní temer 400 hodín a urobili niekoľko strieborných C.

Tohoto roku bol tu cez svätodušné sviatky na zájazde PO Zbrojovka Brno, ale pre poruchu navijáku „zahodili kosu do žita“ a predčasne odišli, i keď členovia SNA Trnava naviják cez noc opravili a na druhý deň pri severozápadnom vetre celý deň plachtili.

Okrem horeuvedených odbočiek lieta na teréne ešte domáci PO Orešany, ktorý je súčasťou SNA Trnava.

Pre lepší obraz uvádzam ešte zhruba odhadnuté smery vetrov behom roku v percentách:

• vietor severný až západný – 50 %
• vietor južný až juhovýchodný – 30 %
• vietor juhozápadný, východný a bezvetrie – 20 %

Tieto čísla výrazne hovoria o použiteľnosti tohoto terénu.