Hangár ČSA

Výstavba hangára ČSA súvisela s rastúcou prevádzkou Čsl. štátnych aerolínií. Na trase Praha (Kbely) – Vajnory prvýkrát letel 29. októbra 1923 pilot Karel Brabenec na lietadle Aero A.14.1 / L-BARA.

V roku 1925 bola frekvencia letov medzi letiskami Praha-Kbely a Bratislava-Vajnory 1-krát denne v každom smere (s výnimkou nedieľ a dní s mimoriadne nepriaznivým počasím). Prevádzka fungovala na princípe pravidelného denného spojenia počas letnej sezóny (spravidla od mája do konca októbra). Lietadlo odštartovalo okolo obeda z Prahy do Bratislavy (a neskôr pokračovalo až do Košíc), pričom v opačnom smere letelo druhé lietadlo.

V porovnaní s rokom 1923, kedy išlo o ojedinelé lety, už v roku 1925 linka slúžila ako stabilné a spoľahlivé každodenné dopravné spojenie.

Pre rastúcu leteckú prevádzku nechalo Ministerstvo verejných prác v roku 1925 postaviť vo Vajnoroch železobetónový hangár pre ČSA. Projekt vypracovalo jeho mostné oddelenie.

Zastavaná plocha hangára mala rozmery 36 × 32 metrov, teda 1.152 m². Voľná vnútorná plocha predstavovala približne 1.050 m² a voľná výška vrát bola päť metrov. Nosníky boli kĺbovito uložené na železobetónových pilieroch; oblúky mali rozpätie 35.90 metra a osovú vzdialenosť päť metrov.

Na stavbu sa spotrebovalo 27 vagónov cementu, osem vagónov železa, 1.400 m³ štrku a 120.000 tehál. Stavbu za 850.000 Kčs vykonala pražská firma Ing. Max Duchoslav.

Osobná spomienka

Keď som v roku 1982 začal lietať vo Vajnoroch, pôsobil tam starý, veľmi vráskavý letecký mechanik, ktorého sme volali „strýco Fašung“. Mal hlboké vrásky na tvári. Občas som si myslel, že si tvár zamastenú od oleja umýva leteckým benzínom, ktorý veľmi vysušuje pokožku.

Či bol príbuzným Izidora Fašunga, od ktorého pochádzajú tieto fotografie, si netrúfam povedať. Pri pátraní po histórii vajnorských rodín som však našiel Fašungovcov, Zemanovcov a Grebečiovcov medzi starými významnými vajnorskými rodinami.

Vo vajnorskom Aeroklube som osobne poznal Ondra Fašunga, pilota UL, plachtára Zemana, ktorého sme volali „starý pán Zeman“, aj Grebečiho, parašutistu.

† 26. 8. 1938

Ing. Jozef Merhaut sa predtým angažoval v SAK Bratislava: v roku 1931 ako náhradník revízorov účtov a v roku 1935 ako pokladník.

Ing. Ferdinand Trebichavský, riaditeľ letiska „Bratislava“-Vajnory, narodil sa 14. augusta 1904 v Uhrovci. Študoval v Bratislave na štátnej priemyselnej škole strojový odbor, v Prahe na vysokej škole technickej vyštudoval strojové inžinierstvo a letectvo.

Po študijnej ceste v Poľsku zamestnaný bol v Škodových závodoch v Plzni (v kalkulačnom oddelení), potom dlhší čas v továrni na lietadlá „Avia“ (Praha-Letňany) ako konštruktér. Táto ocenila jeho schopnosti tým, že ho vyslala r. 1937 na študijnú cestu do ruských leteckých tovární.

Po štátnom prevrate prihlásil sa k budovaniu slovenského civilného letectva a stal sa riaditeľom letiska v Bratislave a vedúcim civilnej leteckej služby výkonnej.

Po vojne pôsobil ako prednosta Leteckého odboru pri Povereníctve dopravy v Bratislave. V júni 1945 sa stal predsedom prípravného výboru pre znovuzaloženie Slovenského národného Aeroklubu. V rokoch 1946 – 1947 bol vrchným riaditeľom ČSA; z funkcie ho odvolali vo februári 1947. Bol tiež leteckým historikom a autorom odbornej literatúry.

Ing. Ján Gonda, prednosta leteckého oddelenia ministerstva dopravy a verejných prác, narodil sa 13. novembra 1905 v Banskej Štiavnici, kde r. 1924 maturoval. Študoval na pražskej vysokej škole technickej strojníctvo a letectvo.

Zamestnaný bol vo Vojenskom technickom a leteckom ústave v Prahe (v aerodynamickom laboratóriu a vo vrtuľovej skúšobni), vo vojenskej továrni na lietadlá „Letov“ ako statik a konštruktér, na letisku v Prahe, v ministerstve verejných prác v Prahe a konečne od 1. marca 1939 v ministerstve dopravy a verejných prác v Bratislave.

Ako technický letecký odborník venoval sa horlive budovateľskej práci na poli národného letectva. V rámci matičných prednášok v Bratislave a v rozhlase referuje slovenskej verejnosti o súčasnom stave slovenského dopravného a civilného letectva. Jeho odborné vedomosti v obore konštrukcie a všetkých technických prác leteckých budú mať veľmi cenný vplyv na výchovu leteckých technických pracovníkov v našom mladom národnom slovenskom letectve.