Slávnostné VIII. riadne valné zhromaždenie

Slávnostné valné zhromaždenie. V pondelok 1. apríla o 19. hodine sa zaplnili priestranné miestnosti Klubu slovenských automobilistov v budove Poľnohospodárskeho múzea. Na VIII. riadnom valnom zhromaždení Slovenského Aeroklubu M. R. Štefánika sa stretli členovia tejto jedinej slovenskej leteckej organizácie so zástupcami úradov, spolkov a s hosťami. Rokovali o vážnych organizačných otázkach aj o aktuálnej situácii, ako si to vyžadovala vážnosť doby a obrana vlasti.

Medzi prítomnými boli poslanec Dr. Juraj Slávik, generál Žák za MNO, major letectva Mihulec za MVP, technický komisár Ing. Weysser za M.L.L., štábny kapitán Sladký a viacerí priaznivci z rôznych organizácií a spolkov. Neprítomného predsedu Slovenského Aeroklubu M. R. Štefánika, bratislavského advokáta JUDr. Pavla Fábryho, ktorý musel odcestovať na služobnú cestu do Paríža, zastupoval podpredseda JUDr. Karol Pavlů.

Takmer všetci prítomní sa zhodli na vážnosti zahraničnej situácie. Ukázala sa potreba čo najužšej spolupráce čsl., respektíve slovenského civilného letectva s najširšou verejnosťou na Slovensku. Letectvo, v tom čase považované za najvýhodnejší prostriedok obrany slobodného štátu, bolo potrebné všemožne podporovať. Od armády nebolo možné očakávať všetko. Vojsko už malo toľko povinností, že za daných okolností muselo napnúť všetky sily, aby dokázalo splniť aspoň najnutnejší program.

Civilné letectvo ponúkalo čsl. armáde spoluprácu pri podpore brannej pripravenosti. Chcelo získavať lietadlá a schopných ľudí, aby bolo v prípade potreby všetko pripravené. Slovenské civilné letectvo bolo organizované výlučne ako športové a stálo pri zrode nášho letectva. Nemohlo však nečinne sledovať mimoriadne úsilie zahraničia pri výstavbe leteckých parkov, ktoré sa ešte donedávna budovali pod pláštikom rozvoja civilného športového alebo obchodného letectva.

Slovenský Aeroklub M. R. Štefánika si aj naďalej zachovával svoj doterajší charakter. Od svojich členov aj od verejnosti na Slovensku však žiadal účinnú podporu všetkých pripravovaných aktivít zameraných na dobudovanie leteckého parku a výcvik mladých schopných pilotov.

Program Slovenského Aeroklubu M. R. Štefánika bol veľmi rozsiahly. Na najbližšie obdobie pripravoval tzv. Štefánikov memoriál ako symbolickú poctu veľkému národnému hrdinovi a prvému slovenskému letcovi. Malo ísť o mimoriadne pútavé letecké preteky na trati Bratislava – Štefánikova mohyla na Bradle – Piešťany – Bratislava. Memoriál sa mal uskutočniť dopoludnia počas jedného z pekných júnových dní a popoludní mal nasledovať známy letecký deň. Význam podujatia podčiarkovalo pozvanie letcov a leteckých organizácií zo všetkých štátov Malej dohody. Podujatie tak malo mať medzinárodný charakter a aktívnu účasť prisľúbila aj armáda.

Očakávalo sa, že vajnorské letisko v najbližších pekných dňoch ožije hukotom motorov školských a výcvikových lietadiel mladých adeptov letectva. Propagácia motorového lietania na Slovensku mala byť zverená osobitnej komisii vedenej redaktorom Vlašákom.

Pod vedením podpredsedu, aktívneho bratislavského advokáta a letca Karola Pavlů, bol zvolený nový výbor. Na čele čestného predsedníctva stál prezident Slovenskej krajiny Jozef Országh. Jeho zástupcami boli armádny generál Jozef Šnejdárek a starosta mesta Dr. Vladimír Krno. Čestný výbor tvorili plukovník Jaroslav Skála, plukovník Studený, Ján Pálfy a Dr. Ing. Zátko.

Výkonný výbor tvorili: Pavel Fábry, predseda; generál Miloš Žák, prvý podpredseda; Karol Pavlů, druhý podpredseda; riaditeľ Jozef Merhaut, pokladník; disponent Imrich Kubiš, jednateľ; Dr. Viktor Bečka, zástupca jednateľa; a Dr. Eduard Jarkovský, šéf leteckého parku. Okrem nich bol zvolený aj rozsiahly výbor, ktorého členovia si rozdelili ďalšie spolkové funkcie. — gvk.

Ide o prepis dobového článku upravený do súčasnej slovenčiny.

Zdroj: Letectví, apríl 1935, s. 148 a 150.