Vojtech Ihriský

Narodil sa 7. decembra 1899 v Krásne nad Kysucou. Jeho otec, Alexander Ihriský, bol učiteľom a vedúcim chrámovej hudby. Vojtech študoval v Levoči a Spišskej Novej Vsi a neskôr pokračoval v umeleckých štúdiách v Prahe, kde medzi jeho učiteľov patrili Jan Štursa a Max Švabinský.

Jedným z Ihriského najznámejších diel je monument P.O. Hviezdoslava na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave (oproti SND). Na výtvarnom riešení sa podieľali Vojtech Ihriský a Jozef Pospíšil, architektonickú časť riešil Július Lehocký.

Je to pritom pekný paradox v Ihriského životopise. Desaťtisíce Bratislavčanov poznajú jeho dielo, prechádzajú sa okolo neho celé desaťročia, ale meno jeho autora dnes pozná už len niekoľko ľudí.

Ihriského tvorba bola omnoho širšia. Venoval sa monumentálnej plastike, pamätníkom padlých, portrétnej tvorbe, reliéfom, plaketám a medailérstvu. Jeho práce vznikli na viacerých miestach na Slovensku.

Pilot Slovenského Aeroklubu M. R. Štefánika

Dobová správa Slovenského Aeroklubu uverejnená v časopise Letectví vo februári 1931 uvádza Vojtecha Ihriského medzi štyrmi absolventmi pilotného výcviku z roku 1930. Spolu s ním ho dokončili Ľudmila Šapošniková, kpt. Vladimír Kočmerževský a rtm. Coufal.

Tá istá správa uvádza aj jednu praktickú epizódu z jeho výcviku. V roku 1930 došlo pri klubovom lietaní k dvom núdzovým pristátiam bez nehody. Jedno absolvovala Ľudmila Šapošnikovová, druhé Vojtech Ihriský.

Na valnom zhromaždení SAK dňa 2. februára 1931 bol Ihriský zvolený za I. jednateľa klubu.

Výškový rekord

V roku 1940 vytvoril na lietadle Praga E-114 Air Baby slovenský výškový rekord, keď dosiahol výšku 5.400 metrov. Presný dátum rekordného letu nie je známy.

Letecká tematika v Ihriského výtvarnej tvorbe

Z Ihriského medailérskej tvorby sa zachovali aj dve plakety pripomínajúce osobnosti a podujatia spojené s Aeroklubom. Prvá je bronzová plaketa Memoriálu Dr. Gustáva Hubáčka. V tomto prípade išlo o výtvarný pamätný predmet venovaný Gustávovi Hubáčkovi, jednému zo zakladateľov SAK (memoriál sa niekedy mylne uvádza ako letecký pretek, v skutočnosti išlo o lyžiarsky pretek).

Ďalšia bronzová plaketa nesie názov Vlasti a letectvu / Memoriál M. R. Štefánika. Išlo o letecké preteky v rokoch 1935 a 1936.

Dobová tlač ich priamo uvádza ako „navigační a rychlostní soutěž ČSR Štefánikův memoriál“.

Filatelistické pramene prezentujú príležitostnú poštovú pečiatku „Štefánikov memoriál“ 10. júna 1935. V roku 1936 sa druhý memoriál konal 11. septembra; dobová tlač ho uvádza ako letecký deň a existuje k nemu opäť osobitná bratislavská poštová pečiatka.

Socha M. R. Štefánika v Považskej Bystrici

Najväčším dielom Vojtecha Ihriského bola monumentálna socha Milana Rastislava Štefánika v Považskej Bystrici.

Myšlienka pomníka vznikala v prvej polovici tridsiatych rokov. Ihriský sa o pripravovanom zámere dozvedel od svojho priateľa Jána Lichnera a 1. mája 1934 písomne ponúkol okresnému náčelníkovi Dr. Štefanovi Schurmannovi svoju spoluprácu.

V roku 1935 vznikol Komitét pre postavenie pomníka gen. M. R. Štefánika v Považskej Bystrici. Ihriský pripravil model budúceho monumentu a projekt postupne prešiel odborným i administratívnym schvaľovaním.

Okolo zadania vznikol aj spor. Časť výtvarnej obce požadovala verejnú súťaž a protestovala proti priamemu povereniu Ihriského. Komitét však svoje rozhodnutie obhájil a Ihriský zostal autorom projektu.

Pri rozmeroch, vzniku a osude monumentu je najcennejšia Ihriského vlastná výpoveď, publikovaná v časopise Život v roku 1968: „V r. 1938 som vytvoril sochu M. R. Štefánika v Považskej Bystrici.“ Ďalej uviedol, že socha bola vysoká 10 metrov a spolu s podstavcom a násypom dosahoval monument celkovú výšku 26 metrov.

Ihriský zároveň pripomenul, že okres nemal dostatok financií a on sa preto zriekol autorského honoráru. Hodnotu svojho príspevku vyčíslil na 450.000 slovenských korún. Pomník označil za svoj „pamätník lásky a úcty“.

Slávnostne bol odhalený 5. mája 1940. Zachovaná dobová pozvánka priamo uvádza: „Pomník je dielom akad. sochára V. P. Ihriského.“

Zničenie monumentu

Po februári 1948 sa politický pohľad na Štefánika zásadne zmenil. Archívny výskum Anny Šujanskej ukazuje, že odstránenie monumentu nebolo náhodným miestnym rozhodnutím. Zaoberali sa ním okresné a krajské orgány, Povereníctvo kultúry i pamiatkové orgány.

V roku 1955 padlo rozhodnutie pamätník odstrániť. Ihriský sa dozvedel, že jeho dielo má byť zničené, a pokúsil sa dosiahnuť, aby mohol sochu rozobrať, odviezť a uskladniť. Všetka snaha sa minula účinkom.

Socha bola 5. decembra 1955 zničená. O trinásť rokov neskôr Ihriský v časopise Život napísal: „A tento môj dar, pamätník lásky a úcty, vyhodili dynamitom do vzduchu!“

Socha Štefánika v Malackách

Považská Bystrica nebola jediným miestom, kde sa Ihriský venoval Štefánikovi.

Pre Malacky vytvoril ďalšiu sochu. Vznikla počas vojnového obdobia a slávnostne bola odhalená 7. mája 1944. Ani toto dielo neprežilo päťdesiate roky bez zásahu. V roku 1953 bola socha odstránená a jej časti boli zakopané. Znovu boli objavené až v roku 2002.

Po roku 1948

Ihriský pokračoval v umeleckej práci aj po politickom prevrate roku 1948.

Na mieste, kde stál jeho Štefánikov monument v Považskej Bystrici, vznikol neskôr Pamätník SNP, na ktorom sa Ihriský opäť podieľal.

Vynálezca a športovec

Ihriského záujmy boli nezvyčajne široké. Venoval sa športovej streľbe a podľa biografických materiálov bol nominovaný na olympijské hry plánované na rok 1940, ktoré sa pre vojnu neuskutočnili.

Zaoberal sa aj technickými vynálezmi. Pracoval na vreckovom písacom stroji a na technickom riešení zlepšeného mazania spaľovacích motorov. Jeho technické nápady boli predmetom patentovej ochrany.