I. Štefánikov memoriál 1935

Program stanovený na jar tohto roku mohol byť splnený len čiastočne. Ochoty bolo mnoho, nebolo však finančných prostriedkov, a tak bola často usilovná spolupráca funkcionárov márna. V tomto znamení pripravovali funkcionári usporiadanie prvých slovenských leteckých pretekov pod názvom „Štefánikov memoriál“.

Z chronologického hľadiska treba zaznamenať založenie prvej slovenskej školy lietania, z ktorej počas tohto roku vyšlo päť hotových letcov. Zložili predpísané skúšky pred komisiou a získali diplom. Okrem nich trénovalo 12 žiakov a očakávalo sa, že viac než polovica z nich zloží do konca roka skúšku.

Škola mala množstvo prihlásených. Veľkou prekážkou bol nedostatok lietadiel, pohonných hmôt a inštruktorov, pod vedením ktorých by bolo možné vycvičiť ďalších mladých letcov.

Prvá slovenská pilotná škola motorového lietania fungovala podľa osobitných pravidiel — Letištného poriadku a Pilotnej školy. Tieto inštrukcie boli vypracované za spolupráce odborníkov, menovite Dr. Jarkovského, riaditeľa pilotnej školy.

Zo spoločensko-propagačného hľadiska usporiadal klub Štefánikov memoriál a letecký deň. Obe podujatia sa konali 16. júna 1935 popoludní na vajnorskom letisku.

Štefánikov memoriál sa mal konať pravidelne z roka na rok. Bol dotovaný hodnotnými pohármi aj cenami v hotovosti a organizátori očakávali, že si toto podujatie Slovenského Aeroklubu M. R. Štefánika vytvorí tradíciu.

Hlavným bodom podujatia bol letecký závod Štefánikov memoriál, ktorý v roku 1935 prebiehal po 162 kilometrov dlhej trati. Trať viedla z letiska smerom na Bratislavu. Účastníci leteli ponad hrad smerom na Devín, krúžili nad Moravou okolo devínskeho hradu, vracali sa ponad Bratislavu, preleteli Štefánikov dunajský most a pokračovali k Štefánikovej mohyle pri Ivanke, na mieste jeho tragického pádu. Odtiaľ leteli smerom ku Košariskám, ponad Bradlo a späť na bratislavské letisko.

Pretekov sa zúčastnilo 16 lietadiel. Štartovali postupne — najslabšie prvé a najsilnejšie posledné — aby mali všetci účastníci porovnateľné podmienky.

Ako prvý pristál po absolvovaní predpísanej 162-kilometrovej trate na vajnorskom letisku kpt. Brych z Piešťan na lietadle Aero A-11. Len o sekundu neskôr sa vrátil nadporučík Polman na lietadle Avia Ba-33.

Tretí skončil člen bratislavského Aeroklubu Otto Schubert na lietadle Letov Š-218, štvrtý Ing. Guth na lietadle Avia BH-9 a piaty Dr. Pavlů na lietadle Letov Š-139.

Klub sa zúčastnil aj ďalších podujatí, napríklad otvorenia novej leteckej linky Bratislava – Piešťany. Na Národný let okolo ČSR prihlásil tri klubové lietadlá.

Slovenský Aeroklub M. R. Štefánika organizoval na Slovensku aj Národnú leteckú zbierku. Propagačnú komisiu viedol šéfredaktor G. Vlasák a začiatkom septembra mala zbierka pokračovať vo zvýšenej intenzite.

Klub mal v tom čase deväť lietadiel: jednu Pragu E-114 Air Baby, jeden Rearwin Junior a dve nové lietadlá vyrobené v klubových dielňach pod vedením Ing. Lazarusa. Jedným z nich bol Šíp s motorom Walter s výkonom 60 koní, druhé, ešte nepokrstené, malo motor Orion s výkonom 30 koní.

Okrem týchto nových strojov disponoval klub piatimi lietadlami starších typov, ktoré ešte postačovali na výcvik.

Pri takomto počte lietadiel bolo potrebné začať uvažovať o vlastnom hangári, pretože do hangára Čsl. aerolínií sa zmestilo len málo strojov. Klub chcel na jeseň vypísať osobitnú zbierku a dúfal, že do nasledujúcej jesene bude nový hangár stáť.

Propagačná činnosť klubu bola intenzívna. Na jeseň plánoval v niektorých mestečkách a okresných sídlach usporiadať ďalšie letecké dni. Rokovania s úradmi a zodpovednými predstaviteľmi už prebiehali.

Dobový článok sa končí výzvou, aby si predstavitelia úradov uvedomili, že propagácia letectva nemôže zostať iba na dobrovoľných daroch funkcionárov, ale potrebuje aj lepšiu verejnú a finančnú podporu.

Ide o prepis dobového článku upravený do súčasnej slovenčiny.

Zdroj: Letectví, august 1935, s. 314. kramerius.nm.cz