Alojz Zábrodský

Spomienka na Orešany

Informácie o lietaní na svahovom letisku v Orešanoch patrili k ďalším cenným informáciám od Lojza.

Alojz Zábrodský

AI prepis článku v súčasnej slovenčine. Letecké noviny, 1.11.1950.

Dôvody uvedené v minulom čísle Leteckých novín, ako aj skutočnosť, že kurzu sa mohli zúčastniť aj menej skúsení plachtári, pre ktorých nebolo náročné udržať sa na takých ideálnych svahoch aj pri slabšom vetre, nás priviedli k výberu letiska Horné Orešany. Má veľmi krásne okolie a na výletnom mieste Škarbák, vzdialenom len niekoľko minút, sa nachádza kúpalisko. Okolité polia plné vlniaceho sa obilia, vinice a lesy zároveň vytvárajú veľmi dobré predpoklady na úspešné termické lietanie.

Po dôkladnej mesačnej príprave sme začali v dvojvlekoch prelietavať s vetroňmi z Bratislavy do Orešian. Po prílete nás čakalo množstvo dôležitej práce, ktorú bolo potrebné dokončiť do večera. Najskôr sme začali kotviť vetrone. Bolo pritom potrebné odhadnúť pravdepodobný smer nočného vetra, pretože krídlo každého vetroňa sa muselo na príslušnej strane dôkladne upevniť pomocou dvoch kolíkov a povrazu tesne pri zemi, aby sa nemohlo pohybovať. Rovnako bolo potrebné upevniť prednú aj zadnú časť trupu vetroňa ku kolíkom zatlčeným do zeme. Celuloidové prekryty kabín sme zakryli plachtami, ktoré ich chránili pred prachom a rosou.

Po dokončení ďalších prác spojených s prípravou večere a ubytovania sa unavení piloti pobrali do stanov, ktoré sme už predtým postavili do polkruhu pred ubytovacími priestormi. Zatiaľ čo sa dolina aj letisko ponárali do tmy, robili sme posledné prípravy na prvú noc. Tiché melódie slovenských a ruských piesní čoskoro uspali celý tábor.

Ráno nás zobudil silný vietor, ktorý fúkal práve na severozápadný svah. Takú príležitosť bolo treba využiť, a preto sa ruch začal ešte za tmy. Kontrola lietadiel, príprava barografov a padákov, dopĺňanie benzínu do vozidiel a navijaka, ako aj preprava vetroňov na štart, to všetko sa odohrávalo ešte za svitania.

Keď sa prvé lúče vychádzajúceho slnka objavili nad letiskom, sedem vetroňov už krúžilo nad svahom. Traja plachtári sa pokúšali splniť podmienku päťhodinového letu, ďalší traja dostali pokyn pristáť až večer a pilot Kranicha II mal pristáť približne po troch hodinách.

Keď som sa vracal zo štartu, stretol som komisára ARČS Mátela s Kenderom. Ponáhľali sa umyť si ruky, ktoré mali čierne až po lakte, a pritom tvrdili, že takú špinavú prácu ešte nikdy nerobili a že ju vraj budú musieť robiť každý večer.

Večer prišiel skôr, než sme sa nazdali. Posledný zo siedmich vetroňov pristával už za tmy. Bilancia prvého letového dňa bola krásna. Nalietali sme 63 hodín a splnili štyri podmienky D1. Koncom týždňa sme mali nalietaných takmer 200 hodín, splnených 20 podmienok D1, 12 podmienok D2 a štyri podmienky D3.

Celý týždeň fúkal silný severozápadný vietor a skúsenejší piloti už ráno dosahovali výšku 2.800 m. Každému pilotovi sme pred štartom vysvetlili, z akej výšky a ktorým smerom má letieť pred svah, aby sa na vopred určenom mieste dostal do stúpania v dlhej vlne.

Škoda, že ani jeden z pilotov nedosiahol prevýšenie väčšie než 2.900 metrov, hoci v tejto výške preskúmali a prelietali celé okolie. Je pravdepodobné, že v Orešanoch nebude možné v dlhej vlne dosiahnuť väčšie prevýšenie, hoci nad letiskom a v jeho okolí sa často objavujú krásne šošovkovité oblaky typu lenticularis, približne vo výške 3.500 až 4.000 metrov.

Pilot výkonného vetroňa Mü-13 dostal jedného dňa za úlohu uskutočniť aspoň 50 km prelet, teda splniť poslednú podmienku na získanie Strieborného plachtárskeho odznaku. O 7.00 hod. ráno sa v dlhej vlne dostal do výšky 2.700 m. O 9.00 hod., keď už prelietal celé okolie a podarilo sa mu získať iba ďalších 130 metrov, rozhodol sa pokračovať priamym letom po vetre z výšky 2.830 m nad letiskom.

Odtiaľ doletel bez jediného krúženia priamym letom až k Štúrovu, kde o 10.00 hod. pristál. Uskutočnil tak prelet dlhý 96.7 km.

Vodič auta, transportné družstvo aj transportné vozidlo, ktorým sa vetrone privážali späť, už poznali všetky cesty na južnom Slovensku. Jednou z najdôležitejších úloh transportného družstva bolo správne uložiť vetroň na prepravné vozidlo. Dbalo sa pritom na to, aby boli krídla v prednej časti riadne upevnené remeňmi a aby sa jednotlivé rúrky a ďalšie časti konštrukcie pri preprave neodierali o krídla.

Čas letel a dva týždne kurzu v dobrej nálade ubehli ešte rýchlejšie. Posledný deň, keď celkový počet nalietaných hodín dosiahol 300, usporiadali sme na počesť nových držiteľov Strieborného plachtárskeho odznaku veľkú oslavu. Pri táborovom ohni sme si sľúbili, že sa tu o rok opäť stretneme.