Vojenské letecké nehody
Prehľad zachytáva nehody LP3 od vzniku letiska do rozdelenia ČSR (14. marca 1939) a následnú vojenskú nehodu vo Vajnoroch zo 6. mája 1939.
Na letisku a v bezprostrednom okolí
| Dátum | Lietadlo | Pilot / posádka | Udalosť |
|---|---|---|---|
| 9. 5. 1920 | SPAD S.XIII C.1 č. 10.279 | kpt. Georges Marcel Lachmann | Havária pri pristátí v hmle vo Vajnoroch; stroj bol opravený. Ten istý SPAD, na ktorom priletel 4. júna 1919. |
| 25. 5. 1920 | Salmson 2 A.2 č. 4380 | Severin Dřímal, Jan Prinz | Havária na letisku a požiar; obaja zahynuli. |
| 26. 5. 1920 | SPAD S.VII, číslo neznáme | Georges Marcel Lachmann | Ďalšia havária a ľahké zranenie. Miesto nie je jednoznačné: Nitra alebo Bratislava-Vajnory. |
| 6. 5. 1924 | SPAD XIII č. 9157 | Emanuel Tichý | Pri pristátí prevrátil stroj na chrbát; lietadlo bolo zrušené. |
| 17. 5. 1927 | Avia BH-21.50 | Ota Šubrt, LP3 | Požiar za letu, núdzové pristátie v močiaroch asi 3 km od Vajnor; pilot sa zranil. |
| 13. 7. 1933 | Avia Ba-33.17 | pplk. Ladislav Syka, 37. letka LP3 | Havária pri Vajnoroch, ľahké zranenie; pravdepodobne strata rýchlosti. |
| 10. 7. 1934 | Avia Ba-33.38 | čet. Ján Hergott | Pri akrobacii sa uvoľnil pás. Pilot sa zachránil padákom; lietadlo dopadlo asi 1 km juhozápadne od letiska. |
| 5. 9. 1935 | Avia B-33.2 alebo .4 | pravdepodobne por. Josef Kloboučník, 38. letka LP3 | Stroj bol po havárii zrušený; výrobné číslo je nejasné. |
| 30. 5. 1936 | Avia B-534.95 | por. Zdeněk Stahl, 37. letka LP3 | Havária pri pristátí; z horiaceho lietadla ho zachránil čet. Bohumil Pelcl. |
| 19. 5. 1937 | Avia B-534.156 | por. Alois Růžička, 39. letka LP3 | Pri akrobacii nevybral vývrtku a dopadol na letisko; zahynul. |
| 27. 8. 1937 | Avia B-534.141 | svob. L. Světlík, 38. letka LP3 | Pri nepodarenom pristátí skončilo lietadlo na chrbte; po oprave lietalo ďalej. |
| 21. 8. 1938 | Letov Š-328.163 | — | Nehoda je doložená fotografiou; pilot a bližšie okolnosti zatiaľ nie sú overené. |
| 6. 5. 1939 | Avia-Fokker F.VIIb-1 / OK-OUA | — | Vojenská nehoda vo Vajnoroch. |
Havária Avia-Fokker F.VIIb-1 / OK-OUA
Dňa 6. mája 1939 približne o 18.25 hod. havaroval pri vajnorskom letisku trojmotorový Avia-Fokker F.VIIb-1 / OK-OUA. Lietadlo bolo v tom čase používané vojensky a let slúžil na jeho preverenie po prevzatí a imatrikulácii. Pred odletom bol stroj skontrolovaný a všetky tri motory Walter Castor boli podľa dobových záznamov funkčné.
Po skúšobnom lete v priestore Bratislavy a Modry sa lietadlo vrátilo nad Vajnory. Pilot V. K. pristával bez predchádzajúceho okruhu a podľa vyšetrovania po vetre, pričom lietadlo dosadlo vo vyššej rýchlosti a po prvom kontakte so zemou sa znovu odrazilo. Pilot sa následne pokúsil pristátie prerušiť a znovu vzlietnuť.
Po pridaní plného plynu motory po predchádzajúcom voľnobehu nezabrali okamžite. Lietadlo pokračovalo po ploche letiska, niekoľkokrát sa odrazilo od zeme a až neskôr začali motory opäť ťahať naplno. Na bezpečné vzlietnutie však už nezostával dostatok priestoru. Stroj prekonal priekopu na okraji letiska, následne znovu klesol a narazil do železničného násypu približne 500 metrov južne od letiska.
Na palube bolo osem osôb. Jeden člen posádky utrpel vážnejšie zranenia, ostatní vyviazli s ľahšími zraneniami alebo bez zranenia. Lietadlo bolo pri náraze ťažko poškodené a následne vyradené.
Vyšetrovacia komisia nezistila technickú poruchu lietadla ani motorov. Za príčinu nehody označila nesprávny priebeh pristátia, najmä pristátie po vetre s vysokou rýchlosťou a následný pokus o opakovaný štart v situácii, keď už na letisku nezostával dostatočný priestor. V závere spisu sa výslovne uvádza, že havária nebola spôsobená technickou poruchou leteckého materiálu.
Nehody spojené s Vajnorami mimo okolia letiska
Pri týchto udalostiach lietadlo vzlietlo z Vajnor, patrilo k tunajšej jednotke alebo sa zúčastnilo cvičenia obrany letiska. Miesto nehody je od Vajnor odlišné.
| Dátum | Lietadlo | Pilot / posádka | Udalosť |
|---|---|---|---|
| 13.–14. 1. 1926 | Aero A-11.59 alebo A-11.94 | rtm. Václav Grof, pplk. Rudolf Holeka | Pri Galante na lete Vajnory – Nitra: porucha motora a snehová víchrica. Dátum a číslo lietadla sa v prameňoch rozchádzajú. |
| 16. 12. 1926 | Avia B.21.63 | čet. Antonín Valeš | Ivanka pri Dunaji: požiar paliva za letu, pilot pri pokuse o núdzové pristátie utrpel smrteľné zranenie. |
| 20. 10. 1928 | Aero A-11.2 | svob. Miloš Navrátil, svob.-asp. Julius Láznik | Pri Svätom Jure/Grinave sa počas výškového letu oddelilo pravé horné krídlo. Obaja zahynuli. |
| 3. 11. 1931 | Aero A-29.1, LP 6 | des. Josef Štefl, svob. Jan Wininger | Na strelnici Malacky stroj po vysadení motora narazil do zeme. Obaja boli ťažko zranení; neskoršia správa opravila prvotné hlásenie o úmrtí Winingera. |
| 26. 7. 1932 | Avia Ba-33.40 a Ba-33.10 | rtm. František Huťa, čet. Josef Bajer | Zrážka pri Bratislave-Rači počas cvičenia obrany letiska. Huťa zahynul, Bajer sa zachránil padákom. |
| 20. 2. 1933 | — | Bohuslav/Bohumil Jareš, 39. letka LP3 | Zahynul pri nácviku náletu v Malackách. Väzba na Vajnory je cez jednotku. |
Čet. Antonín Valeš (* 1902, Týnec – dnes Panenský Týnec, okr. Louny, Česká republika; † 16. 12. 1926, Bratislava) má pamätník blízko mohyly gen. Štefánika v Ivanke pri Dunaji, na mieste tragickej leteckej havárie, ku ktorej došlo 16. decembra 1926. V ten deň plnil úlohy leteckého výcviku vo vzdušnom priestore neďaleko Bratislavy s lietadlom Avia B.21.63 ako príslušník stíhacej letky 31 dislokovanej na vajnorskom letisku. Letka bola organizačne začlenená do II. perute s veliteľstvom vo Vajnoroch podriadenej LP3 gen. M. R. Štefánika so sídlom veliteľstva v Nitre.
Počas letu sa približne vo výške 700 m vznietilo v lietadle palivo. S horiacim strojom sa pilot pokúsil núdzovo pristáť. Vo výške asi 5 m nad zemou v chotári vtedajšej Bratislavskej Ivánky (dnes Ivanka pri Dunaji) z lietadla vyskočil, pričom sa ťažko zranil. V Divíznej nemocnici 9 v Bratislave, kam ho po havárii dopravili, sa podrobil operácii, pri ktorej mu amputovali dolnú končatinu. V ten istý deň však na následky viacpočetných zranení zomrel. Pochovali ho 23. decembra 1926 s vojenskými poctami na cintoríne v Panenskom Týnci.
Projekt obnovy pamätníka iniciovali a v roku 2011 uskutočnili členovia Slovenského leteckého zväzu generála Dr. M. R. Štefánika – pobočka Bratislava s významnou finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Letových prevádzkových služieb Slovenskej republiky, š. p. a priateľov leteckej histórie z Ivanky pri Dunaji.
zdroj - vets.cz
Ako to bolo s padákmi v roku 1926?
Hoci moderné chrbtové a sedadlové padáky (vrátane amerických padákov Irvin) už v tom čase existovali a boli technicky vyspelé, ich zavedenie do bežnej praxe sprevádzalo niekoľko problémov:
- Absencia v povinnej výbave: V československom vojenskom letectve v roku 1926 neboli padáky pre pilotov zavedené ako plošná, povinná výbava pri každom cvičnom či bežnom lete.
- Vojenská byrokracia a nedôvera: Vojenské velenia v mnohých krajinách (vrátane ČSR) zavádzali padáky do armády len postupne. Spočiatku panovali predsudky, že prítomnosť padáku by mohla pilotov viesť k tomu, aby drahé lietadlá predčasne opúšťali namiesto toho, aby sa ich snažili zachrániť.
- Problém s voľným seskokom: Vtedajšie predpisy v ČSR ešte bežne nedovoľovali vykonávať takzvané voľné seskoky (keď pilot skočí a sám zatiahne za šnúru). Väčšina vtedajších systémov bola stále závislá od lán upevnených o konštrukciu lietadla, čo bolo v prípade horiaceho stroja extrémne nebezpečné. [1]
Plošné vybavovanie čsl. vojenského letectva domácimi záchrannými padákmi nasledovalo až po Valešovej nehode. Domáci padák F. P. S. absolvoval skúšky s figurínou v roku 1927 a skúšobné zoskoky Aloisa Vrecla 26. apríla 1928.
Kto v ČSR vyrábal padáky a aké?
PAK – firma Jana Popeláka, Praha-Holešovice. Domáci záchranný padák vznikol spoluprácou Fialu, Popeláka a Svobodu, ktorých mená tvorili označenie F. P. S. Po skúškach ho firma Jana Popeláka v Přístavní ulici vyrábala pod značkou PAK. Dodávala ho čsl. vojenskému letectvu aj do zahraničia, najmä do Fínska a Turecka. PAK preto nemožno jednoducho označovať za licenčný Irvin.
Jindřich Klinger, Bratislava. Podľa denných rozkazov LP3 spracovaných Viktorom Timurom firma vyrábala padáky F. P. S. a v roku 1935 aj padáky Svět vo verziách Ia a Ib. V tom istom roku dostali Klinger aj pražská firma PAK povolenie kontrolovať skladovanie a balenie padákov priamo u letiek LP3. Vladimír Gajdoš uvádza padák Svět ako licenčný Irvin; presnú licenčnú väzbu samotné citované denné rozkazy nepotvrdzujú.
Zdroje: VHÚ Praha, Historie a vojenství 1/2018; Viktor Timura, Červené barety 3/2013; Vladimír Gajdoš: Pozor, skáču veteráni! (2017).