LKVB
122.6 MHz
Gonzo
AVIATION
Havarovaný SPAD Georgesa Marcela Lachmanna
havarovaný SPAD VII Georgesa Marcela Lachmanna. AI upravená photozdroj - flyingmachines.ru

Vojenské letecké nehody

Prehľad zachytáva nehody LP3 od vzniku letiska do rozdelenia ČSR (14. marca 1939) a následnú vojenskú nehodu vo Vajnoroch zo 6. mája 1939.

Na letisku a v bezprostrednom okolí

DátumLietadloPilot / posádkaUdalosť
9. 5. 1920SPAD S.XIII C.1 č. 10.279kpt. Georges Marcel LachmannHavária pri pristátí v hmle vo Vajnoroch; stroj bol opravený. Ten istý SPAD, na ktorom priletel 4. júna 1919.
25. 5. 1920Salmson 2 A.2 č. 4380Severin Dřímal, Jan PrinzHavária na letisku a požiar; obaja zahynuli.
26. 5. 1920SPAD S.VII, číslo neznámeGeorges Marcel LachmannĎalšia havária a ľahké zranenie. Miesto nie je jednoznačné: Nitra alebo Bratislava-Vajnory.
6. 5. 1924SPAD XIII č. 9157Emanuel TichýPri pristátí prevrátil stroj na chrbát; lietadlo bolo zrušené.
17. 5. 1927Avia BH-21.50Ota Šubrt, LP3Požiar za letu, núdzové pristátie v močiaroch asi 3 km od Vajnor; pilot sa zranil.
13. 7. 1933Avia Ba-33.17pplk. Ladislav Syka, 37. letka LP3Havária pri Vajnoroch, ľahké zranenie; pravdepodobne strata rýchlosti.
10. 7. 1934Avia Ba-33.38čet. Ján HergottPri akrobacii sa uvoľnil pás. Pilot sa zachránil padákom; lietadlo dopadlo asi 1 km juhozápadne od letiska.
5. 9. 1935Avia B-33.2 alebo .4pravdepodobne por. Josef Kloboučník, 38. letka LP3Stroj bol po havárii zrušený; výrobné číslo je nejasné.
30. 5. 1936Avia B-534.95por. Zdeněk Stahl, 37. letka LP3Havária pri pristátí; z horiaceho lietadla ho zachránil čet. Bohumil Pelcl.
19. 5. 1937Avia B-534.156por. Alois Růžička, 39. letka LP3Pri akrobacii nevybral vývrtku a dopadol na letisko; zahynul.
27. 8. 1937Avia B-534.141svob. L. Světlík, 38. letka LP3Pri nepodarenom pristátí skončilo lietadlo na chrbte; po oprave lietalo ďalej.
21. 8. 1938Letov Š-328.163—Nehoda je doložená fotografiou; pilot a bližšie okolnosti zatiaľ nie sú overené.
6. 5. 1939Avia-Fokker F.VIIb-1 / OK-OUA—Vojenská nehoda vo Vajnoroch.

Havária Avia-Fokker F.VIIb-1 / OK-OUA

Dňa 6. mája 1939 približne o 18.25 hod. havaroval pri vajnorskom letisku trojmotorový Avia-Fokker F.VIIb-1 / OK-OUA. Lietadlo bolo v tom čase používané vojensky a let slúžil na jeho preverenie po prevzatí a imatrikulácii. Pred odletom bol stroj skontrolovaný a všetky tri motory Walter Castor boli podľa dobových záznamov funkčné.

Po skúšobnom lete v priestore Bratislavy a Modry sa lietadlo vrátilo nad Vajnory. Pilot V. K. pristával bez predchádzajúceho okruhu a podľa vyšetrovania po vetre, pričom lietadlo dosadlo vo vyššej rýchlosti a po prvom kontakte so zemou sa znovu odrazilo. Pilot sa následne pokúsil pristátie prerušiť a znovu vzlietnuť.

Po pridaní plného plynu motory po predchádzajúcom voľnobehu nezabrali okamžite. Lietadlo pokračovalo po ploche letiska, niekoľkokrát sa odrazilo od zeme a až neskôr začali motory opäť ťahať naplno. Na bezpečné vzlietnutie však už nezostával dostatok priestoru. Stroj prekonal priekopu na okraji letiska, následne znovu klesol a narazil do železničného násypu približne 500 metrov južne od letiska.

Na palube bolo osem osôb. Jeden člen posádky utrpel vážnejšie zranenia, ostatní vyviazli s ľahšími zraneniami alebo bez zranenia. Lietadlo bolo pri náraze ťažko poškodené a následne vyradené.

Vyšetrovacia komisia nezistila technickú poruchu lietadla ani motorov. Za príčinu nehody označila nesprávny priebeh pristátia, najmä pristátie po vetre s vysokou rýchlosťou a následný pokus o opakovaný štart v situácii, keď už na letisku nezostával dostatočný priestor. V závere spisu sa výslovne uvádza, že havária nebola spôsobená technickou poruchou leteckého materiálu.

Havarovaná Avia B-534 prevrátená na chrbát
27. august 1937, Avia B-534.141. AI upravená photo

Nehody spojené s Vajnorami mimo okolia letiska

Pri týchto udalostiach lietadlo vzlietlo z Vajnor, patrilo k tunajšej jednotke alebo sa zúčastnilo cvičenia obrany letiska. Miesto nehody je od Vajnor odlišné.

DátumLietadloPilot / posádkaUdalosť
13.–14. 1. 1926Aero A-11.59 alebo A-11.94rtm. Václav Grof, pplk. Rudolf HolekaPri Galante na lete Vajnory – Nitra: porucha motora a snehová víchrica. Dátum a číslo lietadla sa v prameňoch rozchádzajú.
16. 12. 1926Avia B.21.63čet. Antonín ValešIvanka pri Dunaji: požiar paliva za letu, pilot pri pokuse o núdzové pristátie utrpel smrteľné zranenie.
20. 10. 1928Aero A-11.2svob. Miloš Navrátil, svob.-asp. Julius LáznikPri Svätom Jure/Grinave sa počas výškového letu oddelilo pravé horné krídlo. Obaja zahynuli.
3. 11. 1931Aero A-29.1, LP 6des. Josef Štefl, svob. Jan WiningerNa strelnici Malacky stroj po vysadení motora narazil do zeme. Obaja boli ťažko zranení; neskoršia správa opravila prvotné hlásenie o úmrtí Winingera.
26. 7. 1932Avia Ba-33.40 a Ba-33.10rtm. František Huťa, čet. Josef BajerZrážka pri Bratislave-Rači počas cvičenia obrany letiska. Huťa zahynul, Bajer sa zachránil padákom.
20. 2. 1933—Bohuslav/Bohumil Jareš, 39. letka LP3Zahynul pri nácviku náletu v Malackách. Väzba na Vajnory je cez jednotku.
Havarovaný Letov Š-328.163, 21. august 1938
21. 8. 1938, Letov Š-328.163. AI upravená photo
Dobová novinová správa Letecké neštěstí o nehode čet. Valeša zo 16. decembra 1926
AI upravená photo
čet. Antonín Valeš
čet. Antonín ValešAI upravená photo

Čet. Antonín Valeš (* 1902, Týnec – dnes Panenský Týnec, okr. Louny, Česká republika; † 16. 12. 1926, Bratislava) má pamätník blízko mohyly gen. Štefánika v Ivanke pri Dunaji, na mieste tragickej leteckej havárie, ku ktorej došlo 16. decembra 1926. V ten deň plnil úlohy leteckého výcviku vo vzdušnom priestore neďaleko Bratislavy s lietadlom Avia B.21.63 ako príslušník stíhacej letky 31 dislokovanej na vajnorskom letisku. Letka bola organizačne začlenená do II. perute s veliteľstvom vo Vajnoroch podriadenej LP3 gen. M. R. Štefánika so sídlom veliteľstva v Nitre.

Počas letu sa približne vo výške 700 m vznietilo v lietadle palivo. S horiacim strojom sa pilot pokúsil núdzovo pristáť. Vo výške asi 5 m nad zemou v chotári vtedajšej Bratislavskej Ivánky (dnes Ivanka pri Dunaji) z lietadla vyskočil, pričom sa ťažko zranil. V Divíznej nemocnici 9 v Bratislave, kam ho po havárii dopravili, sa podrobil operácii, pri ktorej mu amputovali dolnú končatinu. V ten istý deň však na následky viacpočetných zranení zomrel. Pochovali ho 23. decembra 1926 s vojenskými poctami na cintoríne v Panenskom Týnci.

Projekt obnovy pamätníka iniciovali a v roku 2011 uskutočnili členovia Slovenského leteckého zväzu generála Dr. M. R. Štefánika – pobočka Bratislava s významnou finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Letových prevádzkových služieb Slovenskej republiky, š. p. a priateľov leteckej histórie z Ivanky pri Dunaji.

zdroj - vets.cz

Pamätný list Masarykovej leteckej ligy na čestnú pamiatku čet. Antonína Valeša
AI upravená photo

Ako to bolo s padákmi v roku 1926?

Hoci moderné chrbtové a sedadlové padáky (vrátane amerických padákov Irvin) už v tom čase existovali a boli technicky vyspelé, ich zavedenie do bežnej praxe sprevádzalo niekoľko problémov:

  • Absencia v povinnej výbave: V československom vojenskom letectve v roku 1926 neboli padáky pre pilotov zavedené ako plošná, povinná výbava pri každom cvičnom či bežnom lete.
  • Vojenská byrokracia a nedôvera: Vojenské velenia v mnohých krajinách (vrátane ČSR) zavádzali padáky do armády len postupne. Spočiatku panovali predsudky, že prítomnosť padáku by mohla pilotov viesť k tomu, aby drahé lietadlá predčasne opúšťali namiesto toho, aby sa ich snažili zachrániť.
  • Problém s voľným seskokom: Vtedajšie predpisy v ČSR ešte bežne nedovoľovali vykonávať takzvané voľné seskoky (keď pilot skočí a sám zatiahne za šnúru). Väčšina vtedajších systémov bola stále závislá od lán upevnených o konštrukciu lietadla, čo bolo v prípade horiaceho stroja extrémne nebezpečné. [1]

Plošné vybavovanie čsl. vojenského letectva domácimi záchrannými padákmi nasledovalo až po Valešovej nehode. Domáci padák F. P. S. absolvoval skúšky s figurínou v roku 1927 a skúšobné zoskoky Aloisa Vrecla 26. apríla 1928.

Kto v ČSR vyrábal padáky a aké?

PAK – firma Jana Popeláka, Praha-Holešovice. Domáci záchranný padák vznikol spoluprácou Fialu, Popeláka a Svobodu, ktorých mená tvorili označenie F. P. S. Po skúškach ho firma Jana Popeláka v Přístavní ulici vyrábala pod značkou PAK. Dodávala ho čsl. vojenskému letectvu aj do zahraničia, najmä do Fínska a Turecka. PAK preto nemožno jednoducho označovať za licenčný Irvin.

Jindřich Klinger, Bratislava. Podľa denných rozkazov LP3 spracovaných Viktorom Timurom firma vyrábala padáky F. P. S. a v roku 1935 aj padáky Svět vo verziách Ia a Ib. V tom istom roku dostali Klinger aj pražská firma PAK povolenie kontrolovať skladovanie a balenie padákov priamo u letiek LP3. Vladimír Gajdoš uvádza padák Svět ako licenčný Irvin; presnú licenčnú väzbu samotné citované denné rozkazy nepotvrdzujú.

Zdroje: VHÚ Praha, Historie a vojenství 1/2018; Viktor Timura, Červené barety 3/2013; Vladimír Gajdoš: Pozor, skáču veteráni! (2017).

← späť na vojenské letisko Vajnory