Sborový veliteľ SLeS Imrich Kubiš 35-ročný
Dňa 11. februára sa sborový veliteľ Slovenského leteckého sboru, náčelník Slovenského Aeroklubu a šéf leteckej služby Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy Imrich Kubiš dožil 35 rokov. Narodil sa 11. februára 1907 v Skalici, kde vyštudoval vyššiu obchodnú školu. Neskôr pracoval ako bankový úradník v Mestskej sporiteľni v Bratislave a stal sa jej námestným riaditeľom.
O letectvo sa zaujímal od detstva. Počas vojenskej prezenčnej služby nastúpil k letectvu a v leteckom učilišti v Prostějove absolvoval školu pre záložných dôstojníkov letectva. Dosiahol hodnosť stotníka letectva v zálohe.
Za ČSR organizoval športové letectvo na Slovensku a zastupoval ho v Prahe ako poverenec Sväzu letcov. Po vyhlásení autonómie Slovenska v roku 1938 sa zapojil do budovania slovenského letectva, založil letecké oddelenie Hlinkovej gardy a stal sa jeho veliteľom. Aerokluby na Slovensku zlúčil do jedného Slovenského Aeroklubu a stal sa jeho náčelníkom.
Po vytvorení Slovenského leteckého sboru zákonom č. 312 z 10. decembra 1940 bol Imrich Kubiš menovaný jeho sborovým veliteľom.
Prepis dobového článku upravený do súčasnej slovenčiny · zdroj - Slovenské krídla
Vládny návrh zákona o Slovenskom leteckom zbore, tlač 267
Stenografický záznam Slovenského snemu z 10. decembra 1940 k zákonu č. 312/1940 Sl. z. Úlohou Slovenského leteckého zboru bola predvojenská a povojenská letecká výchova, letecký výcvik a športové lietanie. Zborový veliteľ podliehal cez šéfa vzdušného úradu a veliteľa vzdušných zbraní ministrovi národnej obrany.
Dôvodová správa rátala s približným rozpočtom 6 miliónov Sk a s výcvikom skoro 3.000 členov v modelárstve, bezmotorovom a napokon motorovom lietaní. Vyše tri štvrtiny nákladov mali tvoriť vecné výdavky.
Štátny rozpočet mal v roku 1940 prispieť 2 miliónmi Sk cez Ministerstvo národnej obrany. Parlamentný záznam zároveň výslovne uvádza, že približne dve tretiny rozpočtu mal SLeS kryť z vlastných zdrojov a že asi 90 % práce sa malo opierať o dobrovoľných spolupracovníkov. Zákon preto zvýhodňoval dary, príspevky a venovania pre SLeS oslobodením od poplatkov a dávok.
zdroje – Stenografický záznam 52. zasadnutia Slovenského snemu · Vládny návrh zákona o Slovenskom leteckom zbore, tlač 267
Slovenské krídla
AI upravená photo
Letectvo – Slovenské krídla bol slovenský letecký časopis vychádzajúci v Bratislave v rokoch 1936 – 1940. Venoval sa motorovému aj bezmotorovému lietaniu, Aeroklubom, leteckému výcviku, technike a propagácii letectva. Predstavoval dôležitý priestor pre informácie o slovenskom športovom a civilnom letectve ešte pred vznikom Slovenského štátu.
Na tento titul od ročníka 1940/41 nadviazal časopis Slovenské krídla, ktorý vychádzal takisto v Bratislave. Vydavateľom bol Slovenský Aeroklub a časopis bol oficiálnym orgánom Slovenského leteckého sboru (SLeS), Slovenského Aeroklubu a leteckých oddelení Hlinkovej gardy, Freiwillige Schutzstaffel a Deutsche Jugend. Slovenské krídla vychádzali od 5. ročníka 1940/41 do 8. ročníka, č. 10, 1943/44, teda približne do roku 1944. Obsahovo na ne nadviazali Letecké noviny Bratislava.
Obsah časopisu bol veľmi široký. Prinášal správy o činnosti SLeS a Slovenského Aeroklubu, motorovom a bezmotorovom lietaní, pilotnom výcviku, leteckých školách, modelárstve, meteorológii, technike, leteckých podujatiach a jednotlivých letkách. Významnú časť tvorili odborné a výcvikové články a rozsiahla fotografická dokumentácia lietadiel, pilotov, letísk a leteckých škôl.
Súčasne išlo o oficiálne periodikum organizácií pôsobiacich v podmienkach Slovenskej republiky 1939 – 1945, preto sa v ňom objavovala aj dobová štátna, branná a politická propaganda.
Od viacerých starých pilotov som počul, ako sa počas existencie SLeSu prepravovali piloti do Vajnor. Aeroklub používal niečo medzi autobusom s otvorenou strechou a truckom. V meste bola stanica pri Avione na Americkom námestí (kedysi tam bola autobusová zastávka), druhá konečná zastávka bola vo Vajnoroch na letisku. V strede na korbe sedí usmiata Marta Pavlíková.
Výroba SG-38 v Dielni I° SLeSu, na Radlinského ulici
Počas obdobia prvej Slovenskej republiky vyrábal Slovenský letecký sbor (SLeS) školské klzáky Schulgleiter SG-38 priamo v centre Bratislavy na Radlinského ulici 24, približne na mieste plavárne dnešného internátu Jura Hronca.
Slovenský letecký sbor (SLeS) vznikol v decembri 1940 ako jediná organizácia zastrešujúca bezmotorové a motorové športové lietanie na Slovensku. V tom istom období dostal SLeS darom od nemeckej organizácie NSFK lietadlá (20 ks motorových lietadiel Zlín Z-XII) a technickú dokumentáciu. Na jej základe sa v bratislavských dielňach začali licenčne stavať tieto celodrevené nemecké klzáky, ktoré slúžili na základný výcvik budúcich pilotov.
Presný počet vyrobených SG-38 nie je známy. Išlo zrejme o niekoľko desiatok kusov, s odhadom maximálne 30 kusov klzákov. Výroba prebiehala manufaktúrnym spôsobom v civilných podmienkach (Dielňa Iº). Okrem hotových kusov z Radlinského ulice si niektoré slovenské Aerokluby (napr. Banská Bystrica) stavali klzáky aj svojpomocne priamo v regiónoch podľa poskytnutých plánov. Počas vojny sa produkcia bezmotorových lietadiel postupne presúvala aj do iných dielní (napr. Trenčianske Biskupice).
