Karol Jančár

Narodil sa 23.11.1915 v Slovenskom Mederi (dnešnom Palárikove) v chudobnej rodine, ktorej živiteľkou bola slobodná matka pracujúca na grófskom veľkostatku. V rodisku vychodil 5 tried ľudovej školy a gymnázium v Nových Zámkoch a Bratislave. V roku 1931 musel opustiť denné štúdium, pretože mamin zárobok nestačil na to, aby mohol školu riadne absolvovať. V štúdiu teda pokračoval podľa individuálneho plánu a skúšky skladal pred komisiou.

Už vtedy sa formoval jeho vzťah k letectvu – ako študent aktívne pracoval v leteckom modelárskom krúžku Masarykovej leteckej ligy v Nových Zámkoch. V roku 1934 sa na výzvu prezidenta T. G. Masaryka prihlásil do Vojenskej leteckej školy leteckého dorastu v Prostějove. O kariére v letectve mohli v tomto období obyčajní ľudia len snívať. Napokon bol jedným z troch Slovákov, ktorým sa spomedzi neuveriteľných 12.000 uchádzačov podarilo uspieť vo výberovom konaní a nastúpiť k letectvu.

Prípravku absolvoval v Aeroklube M. R. Štefánika vo Vajnoroch. Tu sa zoznámil s teóriou a naučil sa riadiť najjednoduchšie typy lietadiel, napr. Letov Š-218, Š-10, A-14. Nalietal na nich 28 hodín a 25 minút. V roku 1935 nakoniec nastúpil do leteckej školy v Prostějove a po jej absolvovaní sa stal pilotom-letcom. Zo 64 absolventov jeho ročníka zahynulo v 2. svetovej vojne v službách RAF 31 pilotov...

Po záverečných skúškach v r. 1936 nastúpil do služby k LP3 M. R. Štefánika do Piešťan a začal plniť úlohy ako príslušník 9. letky. Popri sústavnom zdokonaľovaní sa absolvoval kurzy pilotnej spôsobilosti, zbrojársky kurz, kurz vedenia letištnej evidencie, vyšší zdravotnícky kurz, kurz inštruktora lietania či fotografovania. Po absolvovaní dlhého výcviku v rôznych podmienkach získal skúsenosti v orientácii, topografii, streľbe, bombardovaní a riešení bojových situácií. Získal kvalifikáciu poľného pilota-letca.

Počas vojenskej kariéry uskutočnil vedno 1.322 štartov a pristátí na 40 až 50 typoch lietadiel. Najvyšší dosiahnutý let uskutočnil 23.4.1937 na lietadle Š-328 vo výške úctyhodných 5.714 metrov, najdlhší let pri snímkovaní okolia Trnavy 26.4.1937 na lietadle Š-328 s dĺžkou letu 3 hodiny a 1 minúta. Vo vojenskej službe získal najvyššiu hodnosť čatára.

V roku 1939 nastúpil službu na ministerstve dopravy a verejných prác na odbore civilného letectva ako štartér civilného letectva na bratislavskom letisku Vajnory. So vznikom Slovenského štátu došlo k veľkým zmenám. Letectvo bolo dovtedy doménou Čechov, a tí museli Slovensko opustiť. Nastal nedostatok pilotov a leteckých odborníkov a bolo potrebné rýchlo vybudovať civilné letectvo. V tomto období bol preto vytvorený pri ministerstve dopravy a verejných prác odbor civilného letectva, ktorého členom sa stal aj Karol Jančár, inšpektor a skúšobný komisár pre motorové turistické lietadlá, komisár pre vyšetrovanie nehôd a havárií, vedúci učiteľ lietania pre civilné letectvo a Slovenský letecký zbor, zároveň bol poverený aj zalietaním všetkých nových typov lietadiel určených pre Slovensko so zacvičením budúceho užívateľa – pilota. Ako učiteľ lietania učil lietať dokonca aj budúceho náčelníka štábu partizánskeho zväzku Čapajev Ľudovíta Kukorelliho.

Napriek ťažkým časom sa mu darilo. Na jednej z ciest do svojho rodiska sa na leopoldovskej železničnej stanici zoznámil s Mestečankou Helenou Osvaldovou, ktorá mladému letcovi padla do oka a 16.7.1939 sa v Leopoldove aj zosobášili. Zaujímavosťou je, že povolenie na svadbu musel ženíchovi dať veliteľ leteckého pluku.

Vo vojnových časoch Karola Jančára 1.6.1943 vyslali na letisko Tatry pri Poprade ako nového správcu letiska a leteckej dopravy s poverením dobudovať letisko: zabezpečiť výkup pozemkov, vybudovať hangáry, komunikácie, odbavovaciu a prevádzkovú budovu a technický park. Popri budovaní letiska sa mu rozrastala i rodinka – do konca roka 1945 splodili s manželkou Helenou tri deti a spolu sa zapájali i do politického a spoločenského života vo Veľkej pri Poprade. Karol aktívne pracoval v miestnej telovýchovnej jednote, spolupracoval s hasičmi a divadelníkmi, stal sa predsedom demokratickej strany.

Projekciu budov na letisko Tatry zabezpečovala firma Hitsh z Popradu prostredníctvom inžinierov Briela, Presera a ich asistenta Zola Gutmanna. Boli to občania židovského pôvodu, ktorí bývali v Nemcami obsadenom Poprade. Na základe udania Nemci zastrelili inžinierov aj s manželkami v lesíku pri Spišskej Teplici. Z. Gutmann mal omnoho viac šťastia. Zamestnanci letiska K. Jančár a Anton Sedlák mu povedali, čo sa stalo a čo má urobiť, aby sa zachránil. Dali mu bicykel a osobné doklady A. Sedláka. Gutmannovi aj s manželkou sa podarilo oklamať Nemcov a smerom na Svit a Štrbu sa na povstaleckom území stratili.

Spokojné dni sa však skončili 30.6.1949, keď ho bez udania dôvodu odvolali z funkcie správcu letiska. Pozbavili ho leteckých odborností, vzali mu preukaz letca, zakázali mu lietať dokonca aj ako pasažierovi.

výťah z článku „Letec a občiansky aktivista Karol Jančár by oslávil 98 rokov“