Niekedy v roku 2005 sme na radu jedného starého plachtára vystrelili so Sadkom do Dúbravky hľadať hangár svahového letiska, ktoré tam kedysi existovalo. Vedeli sme, že tam niekedy pred vojnou začal skákať na vetroni legendárny stíhač S/Ldr. Otto Smik, DFC (Distinguished Flying Cross / Záslužný letecký kríž). Udeľoval sa príslušníkom RAF (Royal Air Force) za mimoriadnu odvahu, statočnosť a zásluhy počas leteckých operácií proti nepriateľovi. To už samo o sebe bol dostatočný dôvod sadnúť do auta.
Dvadsaťdvaročný S/Ldr. Otto Smik, DFC (ekvivalentom hodnosti S/Ldr. v čsl. letectve bol mjr.) zahynul 28. novembra 1944 v Spitfiri LF. Mk.XVIE RR227 9N-B pri nálete v Zwolle (Holandsko).
Počas služby v RAF dosiahol 10 potvrdených zostrelov + zničil za letu 3 strely s plochou dráhou letu V-1. Je pochovaný na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave. V roku 1994 bol povýšený in memoriam na generálmajora letectva.
Motiváciu sme mali vysokú, zas až tak veľa Otto Smikov na Slovensku nevyrástlo. Všeobecnou pravdou je, že nemáme veľa historických osôb, ktoré si vieme dať do štítu.
Vyrazili sme po kamenistej ceste na konci Dúbravky hore svahom. Na naše prekvapenie tam hangár stál, bol dosť ošarpaný, ale bol.
Po niekoľkých dňoch som sa pochválil Pokymu sen. s naším objavom, ten ma však náležite schladil: áno, bol to hangár, ale nikdy v ňom neboli vetrone, vždy slúžil iba ako sklad. Wtf? Ako je to možné? Skutočnosť bola značne iná ako čokoľvek, čo som sa dočítal v L+K.
Po vojne začal známy bratislavský plachtár Štefan Pleško pracovať na Povereníctve dopravy v Bratislave (v roku 1953 získal zlatý plachtársky odznak FAI ako člen Aeroklubu Bratislava – Vajnory). Zrejme už dokázal všeličo presadiť. Napokon dalo ministerstvo postaviť hangár, ktorý však stál v údolí pod svahom, a preto ho plachtári nikdy nevyužívali. Nikdy som nepochopil toto rozhodnutie, ani sa nenašiel nikto, kto by ho vedel zmysluplne vysvetliť.
Skutočný plachtársky hangár, postavený z dreva, stál hore na svahu. Ďalší hangár, ktorý slúžil plachtárom Freiwillige Schutzstaffel (FS), bol postavený neďaleko. Na priloženej mape sú označené miesta štartu, polohy hangárov a pristávacia plocha.
Napriek sklamaniu naše pátranie po svahovom letisku pokračovalo. Všetko vyriešil opäť starý Poky sen., keď nás zobral do Klubu veteránov Aeroklubu Bratislava na Dulovom námestí. Tu som stretol Lojza Zábrodského, Jozefa Schilla, Jaroslava Tichého, Miloslava Ortha a Milana Lipu, všetko pilotov, ktorí začínali lietať na svahu Brižite v Dúbravke.
Dostal som sa k ďalším fotografiám, príbehom, menám a tak to pokračovalo ďalej. Aj k zopár prekvapeniam, napr. k menu Tomáš Maňka, ktorý chcel preletieť Šohaja z Dúbravky do Vajnor, ale doletel až do Aradu v Rumunsku (380 km), či Ivanovi Matušíkovi, architektovi, ktorý navrhol obchodný dom PRIOR, hotel KYJEV, nákupné stredisko Slimák a budovu novej mestskej tržnice na Trnavskom mýte v Bratislave, no v mladosti bol aktívnym plachtárom.
Navštívili sme oceňovaný dom od Ivana Matušíka, ktorý má dvadsať rokov
Ďalším prekvapením bol akad. maliar Igor Maňka, brat Tomáša Maňku, o ktorom som netušil, že lietal.
Osud letiska v Dúbravke sa spečatil v roku 1952, keď sa rušili všetky svahové letiská v Československu. Bol tu však aj jeden ďalší, veľmi silný dôvod.
Pri vhodnom vetre sa dalo odštartovať z Brižite a doletieť za čiaru do Rakúska aj na obyčajnej Grunau Baby II. Výsledkom zrušenia letiska v Dúbravke bolo, že sa všetka technika a piloti presunuli do Vajnor. Už počas existencie SLeSu sa lietali aerovleky vo Vajnoroch. Neviem povedať, či to bol len experiment, alebo rutinná prevádzka.
Asi kľúčový dokument o svahovom letisku v Dúbravke som získal od Mikiho Fodora. Na webe je uvedený stručný prepis pomocou AI a napokon celý dokument vo forme PDF v YUMPU.
Zápisnice Bezmotorovej letky SLeS č. I na Dúbravke 1944 – 1945
Zápisnice Bezmotorovej letky SLeS č. I na Dúbravke (1944 – 1945)
Zachované zápisnice bezmotorovej letky SLeS č. I dokumentujú činnosť bratislavských plachtárov v období od októbra 1944 do marca 1945. Ide o priamy dobový prameň, ktorý zachytáva pravidelné pracovné schôdze letky, odbornú prípravu členov, starostlivosť o techniku aj organizovanie praktického lietania.
V zápisniciach sa priamo spomína letisko v Dúbravke. Členovia letky sa tam mali schádzať najmä v nedeľu, vykonávať práce na letisku, pripravovať techniku a podľa možností aj lietať. Dokument tak potvrdzuje, že svahové lietanie v Dúbravke nebolo iba príležitostnou aktivitou jednotlivcov, ale súčasťou organizovanej činnosti bratislavskej bezmotorovej letky SLeS.
Letka mala pomerne systematický program. Schôdze neslúžili iba na organizačné záležitosti, ale vo veľkej miere aj na odborné vzdelávanie členov. Jednotliví členovia dostávali témy prednášok a ostatní ich mali dopĺňať vlastnými poznámkami, skúsenosťami a informáciami z odbornej literatúry a leteckých časopisov.
Program zahŕňal najmä:
- konštrukciu vetroňov a jednotlivých častí lietadla,
- riadenie a vlastnosti bezmotorových lietadiel,
- meteorológiu a podmienky vhodné na lietanie,
- bezpečnosť lietania a rozbor leteckých nehôd,
- účinky výšky na ľudský organizmus,
- letecké predpisy a organizáciu prevádzky,
- odbornú leteckú literatúru a časopisy,
- praktickú prípravu na lietanie na Dúbravke,
- údržbu a opravy techniky,
- organizovanie nedeľnej prevádzky na letisku,
- klubové a administratívne záležitosti letky.
V zápisniciach sa objavujú aj odkazy na odborné články a zahraničnú plachtársku literatúru vrátane prác spojených s Wolfom Hirthom. Členovia tak neboli vedení iba k praktickému lietaniu, ale aj k priebežnému štúdiu aerodynamiky, meteorológie, techniky a bezpečnosti.
Z dokumentov je zároveň vidieť každodenný život letky. Riešila sa dochádzka členov, pokladňa, nákup a predplatné časopisov, cestovné náklady, klubovňa, opravy techniky aj práce priamo na letisku. V zimných mesiacoch sa plánovalo aj odpratávanie snehu a ďalšie práce potrebné na udržanie prevádzky.
Medzi opakovane uvádzanými členmi sa objavujú veliteľ letky Rudolf Slamka, referent SLeS Š. Oleško, ďalej (†) Slávo Marendiak, Erik Kvasnička, E. Vávrová, Milan Lipa, (†) Ľ. Bugárová a ďalší členovia.
Zápisnice tak poskytujú vzácny obraz fungovania bratislavskej plachtárskej komunity v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny. Dokladajú nielen existenciu bezmotorovej letky SLeS č. I, ale aj jej konkrétnu väzbu na svahové letisko v Dúbravke, kde pokračovala praktická letecká činnosť napriek čoraz zložitejším vojnovým pomerom.
Program pracovných schôdzí
13. október 1944
organizačné záležitosti letky, pokladničný denník, letecká literatúra a časopisy, cestovné záležitosti a príprava odborných prednášok.
20. október 1944
pokračovanie organizačnej práce letky, odborný program a príprava ďalších prednášok.
27. október 1944
prednášky členov letky a organizovanie ďalšej odbornej činnosti.
3. november 1944
schôdza sa pre nedostatočný počet prítomných členov nekonala.
17. november 1944
pracovný program letky, stav techniky, kontakt s členmi a pokračovanie odbornej prípravy.
1. december 1944
odborné vzdelávanie, letecká literatúra, časopis Krídla a príprava praktickej činnosti na Dúbravke.
15. december 1944
organizácia schôdzí, evidencia účasti, odborné prednášky a klubová činnosť.
koniec decembra 1944
odborný program, organizácia letky a príprava ďalšej činnosti.
5. január 1945
prednáška o lietaní vo výške, účinkoch výšky na ľudský organizmus a meteorologických javoch.
12. január 1945
odborný článok o bezmotorovom lietaní, diskusia o výcviku a leteckej literatúre.
19. január 1945
situácia v SLeS, ďalšie fungovanie bratislavskej letky a odborný program.
2. február 1945
návšteva predstaviteľa SLeS a prerokovanie ďalšej činnosti letky.
8. február 1945
pracovný program a príprava činnosti na letisku v Dúbravke.
16. február 1945
technická prednáška o konštrukcii a vlastnostiach vetroňov a príprava nedeľného lietania.
23. február 1945
príprava praktického lietania a ďalšieho programu letky.
2. marec 1945
prednáška veliteľa letky Rudolfa Slamku o plachtárstve a záver zachovaného súboru zápisníc.
Zápisnice bezmotorovej letky SLeS č. I, 1944 – 1945
zdroj - Miki Fodor
prepis pomocou AI
Po mnohých desaťročiach chátrania hangára / skladiska sa našla partia nadšencov, ktorí sa rozhodli ho premeniť na Letecké múzeum. Založili si neziskové združenie, pripravili projekt a… narazili. Hangár chátra naďalej.
Starí páni, dúbravskí plachtári, dali na pamiatku niekdajšieho svahového letiska vyhotoviť pamätnú kamennú dosku s nápisom „V rokoch 1928 – 1952 tu bolo svahové letisko Dúbravka“. Doska bola osadená vodorovne do betónového základu priamo na zemi.
Slávnostne ju osadili, všetko sme pofotili a behom niekoľkých dní doska zmizla, niekto ju ukradol. Pravdou je, že za pár dní sa zas doska našla, respektíve sa ozval pán, ktorý ju našiel. Starí páni osadili pamätnú dosku druhý raz.
Na záver sme išli na pivo do krčmy, do ktorej vraj chodieval bývalý prezident ČSSR mr. Gustáv Husák, ktorý vyrastal v starej Dúbravke.
Na fotke nižšie je miesto, kde kedysi stál hangár, ale ani to už neexistuje. Na jeho mieste teraz stojí niekoľkoposchodový obytný dom, na ktorom by mala byť osadená kamenná pamätná doska.
Aspoň dúfam, že tam visí.
